PF 2021

Zdieľať na  

Teraz sa nachádzate: Úvod | Blog & Aktuality | Aktuality | PF 2021

Budeme potešení, keď Vám  sprostredkujeme pár zaujímavých tipov, kam sa vydať možno aj počas vianočných sviatkov. K tejto myšlienke nás priviedol jarný závoz matracov do hotelu Luční bouda, jedného z kultových skvostov českých hôr. Okúzlení jedinečnou krkonošskou scenériou a atmosférou sme si spravili niekoľko záberov do nášho firemného archívu a jednu z fotografií sme použili aj na tohtoročnú PF kartu.

Teraz sa poďme na najzaujímavejšie stavby českých hôr pozrieť bližšie:

Hotel Luční bouda

Luční bouda je najväčšou a najstaršou horskou chatou Krkonôš. Leží na križovatke niekoľko starých trás vo výške 1410 m n.m. uprostred vzácnej Bílé louky a predovšetkým na najznámejšieho Sliezskeho chodníka vedúceho na Sněžku. Od svojho vzniku v 16. storočí až do roku 1857 bola v majetku slávnej rodiny Rennerov, ktorí boli dedičnými richtármi horskej časti vrchlabského panstva. Luční bouda bola po požiari v roku 1625 prestavaná a postupom času zastávala mnoho funkcií. Od potrieb turistického ruchu, cez stanicu meteorologických pozorovaní a centrum výskumu prírodovedcov, až po miesto pobytu a stretávania osobností z radov umelcov a literátov, napríklad Karla Hynka Máchu, Vítězoslava Hálka či Quida Mánesa. V roku 1914 Luční boudu prestavali bratia Bönschoví na najväčšiu chatu Krkonôš so 100 izbami. V priebehu 2. svetovej vojny však Luční bouda vyhorela a na základe projektu známeho diplomovaného architekta Ludwiga Stiglera z Berlína prešla zložitou renováciou. 
Stavba bola pýchou nemeckej ríše a až do konca vojny bola využívaná ako výcvikové stredisko Wehrmachtu, prebiehali tu kurzy radistiek nemeckého letectva a boli tu ubytovávané aj deti Hitlerjugend. Po konfiškácii nemeckého majetku po vojne bola Luční bouda spravovaná rôznymi organizáciami, napr. Klubom českých turistov alebo ČSTV. Budova ale postupne chátrala a až v roku 2004 jej súčasní majitelia dali podobu, ktorá dnes priťahuje pozornosť stoviek turistov. www.lucnibouda.cz

Vosecká bouda

Vosecká bouda leží v západnej časti Krkonôš v nadmorskej výške 1260 metrov. Okolo roku 1743 bola pôvodne postavená ako senník a neskôr bola využívaná drevármi, ktorí si sem po ťažkej práci chodili odpočinúť a prespať. Bouda sa nachádzala mimo turistickej cesty. V roku 1901 preto nechal gróf Jan Harrachvy budovať turistickú cestu z Labskej boudy, čo výrazne zvýšilo návštevnosť. Za prvej republiky bolo celé Harrachovo panstvo zoštátnené. Počas 2. svetovej vojny patrila bouda Nemeckej ríši. Svoju  terajšiu podobu dostala prestavbou v povojnovom období. Ako jedna z mála hrebeňových chát nikdy nevyhorela a raritou je, že dodnes nie je pripojená na elektrickú energiu a výrobu elektriny zaisťuje vlastný agregát. Turistická trasa k Voseckej boude vedie z Harrachova okolo prekrásnych Mumlavských vodopádov. V zime je prístupná len na bežkách. www.voseckabouda.cz

Horská Bouda Dvoračky

Horská Bouda Dvoračky, nachádzejúca sa v nadmorskej výške 1140 metrov, patrí k najstarším krkonošským chatám. Bola postavená v roku 1707 rodinou Schierovou ako horská poľnohospodárska usadlosť pre chov dobytka. V marci 1893 vyhorela a pohorenisko kúpil gróf Jan Harrach. Na mieste vybudoval obľúbený a hojne navštevovaný hostinec. V roku 1921 prešla bouda pri pozemkovej reforme do majetku štátu a následne bola prenajatá českej rodine Puhonných, ktorá ju neskôr kúpila. Dvoračky boli obľúbeným výletným miestom mnohých vzácnych hostí. Napríklad prezident dr. Edvard Beneš s manželkou Hanou tu trávili dovolenku pred vojnou, aj v roku 1945. Od roku 2000 prevádzkuje Horskú Boudu Dvoračky aj susedný hotel Štumpovku rodina Starých, ktorí z obidvoch objektov urobili vyhľadávaný cieľ milovníkov Krkonôš. www.dvoracky.cz

Vrbatova bouda

Vrbatova bouda bola postavená v roku 1964 a nachádza sa na Zlatom návrší v nadmorskej výške 1400 m. Je pomenovaná podľa Václava Vrbaty z Mříčnej, pretekára v behu na lyžiach, ktorý pri medzinárodných pretekoch na 50 kilometrov v roku 1913 zamrzol pri pokuse o záchranu iného pretekára, Bohumila Hanča. Stalo sa tak v miestach dnešného Vrbatovho návršia. Na ich počesť tu bola v roku 1925 vystavaná Mohyla Hanča a Vrbaty pripomínajúca tento akt ľudskosti a obetavosti. Vrbatova bouda nie je prispôsobená na ubytovanie, ale je ako stvorená na odpočinkovú zastávku a občerstvenie po výstupe. Podnik nie je určený na dlhé vysedávanie, ale predstavuje príjemnú prestávku pri putovaní krkonošskými skvostami.

Chata Výrovka

Chata Výrovka sa nachádza v sedle medzi Lučnou horou a Zadnou Planinou, 2,5 km juhozápadne od Lučnej boudy. História chaty na Výrovke siaha až do 18. storočia. Drevárska rodina Steinerov, ktorá prišla do Krkonôš s prvými drevármi z Álp, tu najprv postavila jednoduché prístrešie. To sa však vzápätí stalo vyhľadávaným miestom finančnej stráže, čo sa rodine nepáčilo a radšej ho na začiatku 19. storočia zbúrala. Pretože za čias prístrešia na tomto strategickom mieste chýbalo, rozhodli sa Steinerovci opäť postaviť najskôr plátený a potom kamenný objekt. Pani Mária Steinerová v ňom predávala suveníry, medzi nimi aj vzácny fialkový kameň (kameň porastený červenavo-hnedým porastom vláknitej riasy, ktorá sa volá Trentepohliaiolithus a za vlhka ľahko vonia po fialkách). V roku 1927 tu vojaci postavili rúbený zrub pre potreby výcviku vojenských lyžiarskych oddielov. Severne od chaty sa nachádzala uhľová stanica vojenskej nákladnej lanovej dráhy Pec pod Sněžkou – Lučná hora a v roku 1938 bola na Výrovke zriadená žandárska stanica. Roku 1946 však objekt zasiahol - kvôli veľkej zásobe koksu nezvládateľný - požiar a z dôvodu nedostatku vody hasiči len vyniesli niekoľko predmetov z jedálne a koks nechali počas niekoľkých týždňov samovoľne dohorieť. Po dvoch rokoch bola na mieste ohorených trosiek postavená provizórna búda s nocľahárňou s kapacitou tridsiatich lôžok. Súčasná podoba Výrovky vznikla v rokoch 1988 – 1990. www.vyrovka-krkonose.cz

Petrova bouda

Z historických dokumentov vyplýva, že v roku 1811 postavil Johann Pittermann celoročne obývanú búdu, ktorej názov bol odvodený od jeho priezviska. Pretože ho ľudia rôzne komolili, nakoniec se ustálil na dnešnom názve Petrova búda. Po smrti Johanna Pittermanna v snehovej búrke bol nový majiteľ vzrastajúcim záujmom o prenocovanie donútený k prístavbe prvých hostinských izieb, aby hostia naďalej nemuseli spať len na sene nad stajňami. V roku 1884 zdedila búdu rodina Zineckerová. Popularita aj priestory objektu naďalej rástli a roku 1901 starú búdu zborili a na jej mieste postavili novú stavbu s ďalšími 44 izbami. Ďalším rozširovaním a vybavením na tú dobu modernými technickými novinkami, elektrickým prúdom z malej vodnej elektrárne na Červenom potoku a najpokrokovejším vnútorným zariadením vzniklo na tú dobu nebývalé stredisko s 64 izbami pre hostí, o ktorých sa staralo 50 zamestnancov. Významným prínosom pre život na tejto búde bolo zriadenie c.k. telegrafného úradu v roku 1877, ktorý sa roku 1910 stal prvou verejnou telefónnou stanicou na českej strane hôr s priamym spojením do Rakúsko-Uhorska aj celého Nemecka. V roku 1945 dostala búda českého správcu a bratia Zineckeroví boli nútene odsunutí do Nemecka. Za éry socializmu slúžila Petrova búda k rekreácii odborárov ROH až do roku 1989. Dlhé roky bol objekt opustený a úplne schátral. V roku 2011 dokonca ľahol popolom a po dlhom a zložitom vyjednávaní s pamiatkarmi majitelia postavili súčasný objekt, ktorého otvorenie sa kvôli pandémii koronavírusu veľmi komplikuje.

Šámalova chata

Šámalova chata na Nové Louce patrí k najznámejším a najkrajším chatám v Jizerských horách. Pôvodná skláreň bola prestavaná na lovecký zámoček, ktorý v 30. rokoch 20. storočí slúžil ako miesto relaxácie a odpočinku pre vládnych úradníkov Československej republiky. Veľmi často ju využíval dr. Přemysl Šámal, vtedajší kancelár prezidenta T. G. Masaryka. Podľa neho sa objektu dodnes hovorí Šámalova chata. V tejto dobe bol zámoček zrekonštruovaný a väčšina jeho miestností bola obložená smrekovcom. Zavedenie elektrického prúdu súviselo s očakávanou návštevou prezidenta Beneša a jeho apartmán a kúpeľňa boli zariadené zhodne ako súkromné priestory ministra Jana Masaryka v Černínskom paláci. V súčasnej dobe objekt slúži ako horský penzión a reštaurácia s vyhlásenou kuchyňou a príjemnou, typicky horskou atmosférou. Je výborným východiskovým miestom na lyžiarske, cyklistické a pešie túry po Jizerských horách. www.samalova-chata.cz

Masarykova chata na Šerlichu

Masarykova chata na Šerlichu stojí na mieste bývalej osady Šerlich založenej na prelome 17. a 18. storočí. Chatu postavil v roku 1925 Klub československých turistov v Hradci Králové podľa projektu architekta Bohuslava Fuchsa. Základný kameň bol položený za prítomnosti predsedu Klubu československých turistov Jiřího Guth-Jarkovského a do základov chaty bola zabudovaná kovová schránka s dobovými dokumentmi. V roku 1935 bola na Šerlichu zriadená aj meteorologická stanica a pred chatou bola odhalená busta prezidenta T. G. Masaryka od Leoša Kubíčka. V roku 1938 bola chata prepadnutá nacistami so snahou ju zapáliť, čo sa našťastie nepodarilo. Nemci chatu premenovali na Hitlerbaude a v priebehu vojny slúžila ako ubytovňa pre rodiny fašistických pohlavárov, zotavovňa ranených pilotov a tiež ako stredisko Hitlerjugend. Od roku 1958 je stavba chránená ako kultúrna pamiatka Českej republiky. V tesnej blízkosti chaty leží prírodná rezervácia prales Bukačka a v okolí sa vyskytuje rada vzácnych rastlín. www.ubytovani-serlich.cz

Kramářova chata

Základný kameň Kramářovej chaty na Suchom vrchu bol položený 22. 8. 1926 a slávnostne bola otvorená o dva roky neskôr. Meno dostala podľa prvého prvorepublikového predsedu vlády Karla Kramářa. Po roku 1938 chata vystriedala rad majiteľov a niekoľkokrát zmenila meno aj podobu. Dňa 16. 3. 1939 bol objekt zabraný Nemcami a prerobený na rehabilitačný ústav pre zranených letcov. V roku 1953 bola chata prevzatá československou armádou, ktorá ju až do roku 1961 využívala ako svoje rekreačné stredisko. Potom sa vrátila do užívania širokej verejnosti. V roku 1984 bola neďaleko chaty postavená 48 metrov vysoká telekomunikačná veža. Od deväťdesiatych rokov bola stavba dlhú dobu opustená a neskôr zrejme úmyselne zapálená. Podpaľačov sa však dodnes nepodarilo vypátrať. V roku 2003 chata prešla obnovou za 40 mil. CZK a dnes sa opäť teší veľkému turistickému ruchu. Okrem ubytovania a reštaurácie je tu možné využiť aj wellness služby. www.suchak.cz

Chata Jiřího na Šeráku

Vzácna kamenná chata Jiřího na Šeráku stojí v nadmorské výške 1351 m na úpätí hrebeňa Hrubého Jeseníka. Bola postavená roku 1888 nemeckým turistickým spolkom a je pomenovaná podľa nemeckého investora - vratislavského arcibiskupa Jiřího Koppa. Onedlho v roku 1896 chata bohužiaľ vyhorela a do súčasnej podoby bola rozšírená až roku 1926. V posledných rokoch objekt prešiel rozsiahlou rekonštrukciou a milovníkom hôr tak môže ponúknuť novú reštauráciu, domácu kuchyňu a vyhlasené pivo Šerák z pivovaru Holba v Hanušoviciach. Web: chatanaseraku.cz

Penzion Rejvíz

Táto budova bola majetkom bratov Jozefa a Alfréda Braunerových. Základná časť objektu bola založená v roku 1795 a v roku 1931 bola rozšírená na trojposchodový hotel. Interiér bol začiatkom 20. storočia ozdobený rezbárskymi prácami oboch bratov, ktorí prišli na unikátny nápad vyrezávať stoličky s karikatúrnymi podobami stálych hostí. Je tam napr. karikatúra pisára, lesného, bláznivo spievajúcej Bety a kostolníka, kominára, ale aj mäsiara. V tridsiatych rokoch mohli do tejto horskej chaty chodiť len tí najbohatší hostia. V roku 1947 sa chata stala rekreačným strediskom ministerstva vnútra a bola pomenovaná Noskova chata, podľa vtedajšieho ministra vnútra Václava Noska. V tej dobe sa z neúcty k ľudovému umeniu bohužiaľ zničilo a stratilo mnoho krásnych rezbárskych výtvorov bratov Braunerových. Od roku 1962 bol objekt pod správou ROH a vtedajší vedúci V. Fábera vytvoril z vinárničky malé múzeum s výstavou stoličiek a iných rezbárskych prác, ktoré tu zostali. Súčasný majiteľ penziónu Rejvíz pán Zdeněk Adamec celú zbierku a vzácny mobiliár odkúpil a usiluje sa o jeho ďalšie rozširovanie. Aj súčasní štamgasti si môžu nechať zhotoviť stoličku so svojou podobizňou. www.rejviz.com

Chata Libušín 

Chata Libušín sa nachádza na Pustevnách a je dielom slovenského architekta Dušana Jurkoviča, ktorý na návrhu stavby začal pracovať v roku 1897. Na výzdobe Libušína sa podieľal aj maliar Mikoláš Aleš, podľa jeho kresieb vymaľoval interiéry akademický maliar Karel Štapfer. V júni 1928 Libušín aj súsednú Maměnku navštívil prezident T.G. Masaryk. Na konci 2. svetovej vojny boli obe stavby spustošené, pretože slúžili k ubytovaniu maďarských asistenčných oddielov aj Hitlerjugend. Priestory ďalej chátrali a v roku 1994 sa Libušín nachádzal v žalostnom havarijnom stave. O rok neskôr boli oba objekty na Pustevnách vyhlásené za národnú pamiatku a bola zahájená ich generálna rekonštrukcia. V roku 2014 bol však Libušín vážne zasiahnutý požiarom a na obnovu stavby bola otvorená verejná zbierka, ktorá vyniesla takmer 8 miliónov korún. Autorom projektu obnovy bol architektonický ateliér Masák a Partner a nový Libušín vznikol s použitím pôvodných technológií na základe podkladov z roku 1985. Neobvykle veľký dôraz sa kladie na požiarnu bezpečnosť objektu. Slavnostné otvorenie obnovenie chaty Libušín prebehlo v júni 2020 za prítomnosti ministra kultúry Lubomíra Zaorálka a obrovského záujmu verejnosti.

Hotel Charbulák

Hotel Charbulák je najstarším beskydským horským hotelom. Jeho históriu je možné sledovať od roku 1816, keď sa tu rodina Charbulákova usadila. Podľa historických prameňov sa tu usadil napoleonský vojak s priezviskom Charbulák, ktorý zbehol z vojnskej bitky. Jeho potomkovia tu roku 1918 vybudovali turistickú útulňu, ktorú neksôr prestavali na hotel. Zavítali sem významné osobnosti, napríklad spisovateľ Vladislav Vančura, skladateľ Vítězslav Novák, egyptológ František Lexa, či bratia Křičkoví. Tajné dostaveníčko so svojimi milenkami si tu údajne dával legendárny herec Hugo Hass a svoju svadobnú hostinu tu usporiadal dirigent svetového ohlasu Rafael Kubelík. Zabehnuté letovisko dostalo v máji 1950 nenapraviteľnú ujmu, keď sa musela šokovaná rodina Charbulákových z objektu do hodiny v rámci znárodnenia vysťahovať. Majitelia sa sem mohli vrátiť až v roku 1990, keď začali chátrajúce zariadenie z dôvodu ignorácie komunistického režimu renovovať. V súčasnej dobe hotel ponúka až 100 lôžok a stal sa opäť dôležitým článkom turistiky a rekreácie v Beskydách. www.charbulak-beskydy.cz

 

Milí priaznivci zdravého spánku,

pokiaľ Vás nejaké miesto zaujalo natoľko, že sa ho vydáte spoznať osobne, potom náš newsletter mal ten správny zmysel. V každom prípade Vám z celého srdca prajeme, aby vianočné sviatky strávite v zdraví tam, kde je Vám dobre a obklopený ľuďmi, s ktorými je Vám dobre. Tešíme sa na Vás v novom roku 2021!

Váš tým Magniflex

---